Originálny názov: Shiver
Žánre: Fantasy, Romantika, Young Adult,
Autor: Maggie Stiefvater
Rok vydania celosvetovo: 2009
Rok vydania SR: 2010
Vydavateľstvo: IKAR
Počet strán: 309

Obsah: Grace od malička každú zimu fascinujovane pozoruje vlky z neďalekého lesa. Predovšetkým jedného sivastého s nádhernými žĺtymi očami. A vie určite, že on ju pozoruje tiež a dáva na ňu pozor... alebo na niečo čaká.
Situácia sa zmení, keď vlci napadnú jedného chlapca a skončí to jeho smrťou. Obyvatelia sa proti vlkom začnú búriť a chcú ich vyhladiť. V popredí týchto udalostí sa na Gracinom prahu objaví postrelený chlapec... Chlapec so žĺtymi očami.
Dokážu Grace a Sam zvíťaziť nad zimou? A môže vôbec prežiť láska dievčaťa a vlka?

Môj názor:
Celá séria je nesená v melancholickom ("zimnom"), až smutnom duchu. Séria mi ako taká pripomenula lenivého, ospalého medveďa (alebo vlka?). Pretože autorkin štýl na mňa zapôsobil presne tak.

Keď si to tak vezmeme, ani v jednom dieli sa toho veľa neudialo, nebolo tam však ani veľmi veľa opisov - nie toľko, aby som si toho všimla. Nedokázala som zaregistrovať, z čoho presne sa skladá tých 3x350 strán. V tomto diely mi však toto pomalé, slimačie tempo vôbec nevadilo a dokonca som si ho užívala. Páčilo sa mi ako kniha sledovala myšlienkové pochody a charaktery postáv, ktoré boli od začiatku jasne dané, o ich láske a o bezhranične oddanom čakaní.

"Jak dlouho si čekal?"

"Nikdy jsem nepřestal."

"To musela být hrozná nuda."

Na začiatok musím povedať, že sa mi páčil nápad nazvať kapitolu podľa stupňov Celzia. Príde mi to originálne a vedela som si približne predstaviť, čo postavy vnútorne prežívajú. Kapitoly sú ďalej rozdelené na 2 pohľady - Sam a Grace. Priznám sa, že väčšinou ma takéto rozdelenie nepríjemne vyrušuje, no tu sa jednotlivé pohľady krásne dopĺňali. Zo všetkých častí sa mi páčili najviac sledy Samových vlčích myšlienok - cítila som z nich túžbu po niečom, čo jeho mozog zároveň nedokázal vo vlčej reči zadefinovať.

Celá kniha sa v podstate točí o pocitoch dvoch hlavných predstaviteľov, chlapca, ktorý sa každú zimu stáva vlkom a dievčati, ktoré sa nikdy vlčicou nestalo.
Stoická, praktická hlavná hrdinka, ktorá miluje prózu, no nemá pochopenie pre poéziu mi pripomenula moju dobrú kamarátku a bolo to zase niečo iné ako zvyčajne. V každej situácii si udržiava chladnú hlavu a nič ju nerozhádže - navyše má veľmi vtipné poznámky.

Dveře se pootevřely a oba jsme nervózním smíchem polekaně nadskočili.
"Jsi to ty, Grace?" zavolala máma zvesela z předsíně, "nebo zloděj?"
"Zloděj," odpovědela jsem stejným tónem.

Odlišnosť od iných hrdinov plynula aj z toho, že hlavný hrdina je pre zmenu citlivejší a hĺbavejší - na rozdiel od Grace miluje poéziu a prvýkrát v živote som tu narazila na meno básnika Rilke. Tiež sa mi páčilo, ako sa v kniha Sam retrospektívne vracia do minulosti a odhaľuje svoje detstvo.

"Vážně. Jak dlouho spolu chodíte?"

"Šest let."

Nakrčila jsem nos, abych zakryla usměv. Tak on počítá i dobu, kdy jsme byli každý úplně jiný živočišný druh.

Celá kniha sa v podstate teda točí okolo týchto dvoch hrdinov, a to ma veľmi mrzí, keďže by som sa toho chcela o ostatných vlkoch dozvedieť viac. Hlavne náš nemec (?) Ulrik sa mi z rozprávaní veľmi pozdáva a je večná škoda, že ho pravdepodobne v sérii vôbec nestretneme.

Čakala som niečo iné, v prvom rade naivnú hl. hrdinku a akčnejší dej - predsa len sú to vlkolaci. Nakoniec to však nebolo vôbec také klišoidné a spracovanie mýtických bytostí ma milo prekvapilo. Nemala som síce vyslovenú potrebu si hneď prečítať druhý diel, no záver ma prekvapil a nevedela som, čo mám čakať ďalej.
P. S. Páčilo sa mi, že z potenciálnej kravy knihy sa vykľulo celkom fajn dievča.