Originálny názov: The Kitte Runner
Český názov: Lovec draku
Žánre: Historický, Psychologický, Spoločenský
Autor: Khaled Hosseini
Rok vydania celosvetovo: 2005
Rok vydania SR: 2008
Vydavateľstvo: IKAR
Počet strán: 336

Obsah: Strhující drama ze současného Afghanistánu. Autor, kalifornský lékař, inspirován vlastními vzpomínkami, vypráví příběh osudových zvratů, jimiž jeho hrdina Amír prochází od dětství na cestě k dospělému zmoudření nejprve za mírových posledních let afghánské monarchie a poté za sovětské válečné okupace, na útěku z vlasti a při hledání nového života v emigraci. Události těžko pochopitelné krutosti i bezmezné oddanosti a očistné lásky se v tomto bravurně napsaném románu střídají bez sentimentu, bez jediného zbytečného slova. Svou opravdovostí zasáhl čtenáře ve čtyřiceti zemích světa a v milionových nákladech stále zůstává hlavní literární událostí knižních žebříčků. Podle knihy byl natočen i úspěšný film.
Zdroj: databazeknih.cz

Môj názor: 
Na začiatok chcem podotknúť, že táto kniha mi bola evidentne akosi Bohom poslaná, keďže sa v knihe často spomína dosť neznáma kniha, ktorú som prečítala začiatkom januára (a ktorej som sa tiež všemožne už roky vyhýbala) - Nasreddin v Buchare.

Nebolo pre mňa jednoduché dočítať túto knihu. Prvú polovicu som sa nedokázala začítať a zdvíhal sa mi z nej žalúdok. Môj mozog nebral, aké zrady a nechutnosti sú ľudia schopní vyprodukovať, citila som len číre znechutenie a odpor.
Hlavného hrdinu som nechápala a nevedela som pochopiť, ako to niekto môže chápať, pretože nech som akokoľvek uvažovala, ako presne by som sa v danej situácii zachovala, neverila som, že by som urobila to, čo on. Po úteku z Afganistanu sa však pomaly odkrývali myšlienky a charakter Amira a charakter ľudí v jeho blízkosti a ja som pomaly začínala chápať, aké komplikované to celé bolo.

Kniha pojednáva o zmysle odpustenia, o priateľstve až za hrob, o neutíchajúcich výčitkách svedomia a minulosti, ktorej nemožno uniknúť. Zároveň však, že hriech nie je nikdy čierno-biely a z každého existuje cesta k vykúpeniu.

"A pak jsem si něco uvědomil: poslední myšlenka mě nezabolela... Napadlo mě jestli se takhle nerodí odpuštění, ne se vší slávou, ale prostě jen tak, že se bolest sebere, sbalí si svých pět švestek a bez oznámení se uprostřed noci vytratí."

Vzťah Amira a Hassana bol vskutku zvláštny, fascinovalo ma, ako veľa toho ľudia dokážu vydržať a aj napriek tomu zostanú... čistí, nepoškvrnení nenávisťou a zlobou. 
V poslednej tretine som cítila hlboký rešpekt k Amirovi a nevedela som si ani predstaviť, aké to muselo byť ťažké... prekonať zbabelosť a fakt, že “ja predsa nie som ziadny hrdina”, svoj najskrytejší strach a obetovať všetko pre človeka, ktorý preňho tak veľa znamenal.

"Pro tebe třeba tisíckrát."

Kniha mi dala nahliadnuť do mentality Afganistancov a ich ťažko skúšanému životu vojnami a utrpením. Utrpením, keď mať otca je výnimočnosť, keď život v sirotinci je len o niečo lepší ako na ulici. Priznám sa, že moje ťažké začítanie sa do knihy viedlo aj z mojej nevedomosti o tejto problematike, o ktorej sa v školách vôbec neučí. O histórii Afganistanu prakticky neviem nič a aj keď som neverila tým panickým názorom, že sú všetci nebezpeční, nevedela som ani presne, aká je ich mentalita - ktorá je koniec koncov, úplne iná ako tá naša.

"Na světe je jenom jeden hřích. Jenom jeden. A to je krádež. Každý jiný hřích je jen jiný druh krádeže."

Je mi len veľmi ťažko uveriť, že kniha je autorovou prvotinou. Autor mi po dlhom čase pripomenul, aké je zložité, no zároveň dôležité čítať o týchto veciach. Aké dôležité je vedieť, že nie všetko je čierno-biele a zároveň, že existujú šialení fanatici, ktorí sú skalopevne presvedčení, že etnická čistka je morálne úplne v poriadku a je božím poslaním... A takýchto ľudí si pletieme s obyčajnými nevinnými ľuďmi.

Nikdy som nečítala žiadnu knihu tohto typu, vlastne sa im všemožne vyhýbam, keďže si vždy tieto veci beriem až príliš k srdcu a priznajme si - som len človek a nerada čítam o utrpení, o ktorom je hrozné už len vedieť. Aj napriek tomu som však neverila, že ma kniha donúti k slzám - ako som povedala z prvej polovice som nebola nadšená, no aj napriek tomu mi nakoniec aj kvapôčka unikla a kniha vo mne zanechala neodstraniteľnú stopu a uvažujem o nej aj teraz po niekoľkých dňoch.
 P.S.- Sebecky ďakujem Bohu, že žijem na Slovenskej republike.
4.5*


Sekce: