Originálny názov:
1. Six of Crows
2. Crooked Kingdom

Slovenský názov:
1. Šesť vran (488 strán)
2. Kráľovstvo podvodníkov (560 strán)

Žánre: Fantasy
Rok vydania: 2017,2018
Vydavateľstvo: Slovart (SK)
Autor: Leigh Bardugo

Obsah: Dámy a páni, vitajte v Ketterdame, v kráľovstve podvodníkov. Kráľovstvo obchodníkov, chtivosti po peniazoch, ktorému vládne skupina gangov. Na čele legendárny podvodník Špinavec - Kaz Brekker, jeho pravé ruky - ostrostrelec, ktorý nikdy neminie, Jesper Fahey a  Prízrak - Inej Ghafa spolu s expertom na bomby, Wylanom, grišškou čarodejnicou Ninou a trestancom, Matthiasom príjmu nemožnú, avšak veľmi výhodnú úlohu. Vykradnúť najnedobytnejšiu pevnosť vôbec - Ľadový dvor. Ich cieľom však nie sú šperky a peniaze, lež vedec, ktorý drží v rukách niečo, čo chcú všetci. 

Môj názor: Po tejto duológii som pokukovala už nejakú tú chvíľu, s knihami, ktoré ľudia radia do YA však nemám dobré skúsenosti a tak som vždy siahla po niečom inom. 

Prvý diel bol pre mňa boj. Úvod mal neskutočných 160 strán, v ktorých sa zhola nič nedialo a pokazil mi celkový dojem z čítania. Ďalším problémom bol pre mňa počiatočný world-building. Bola  som z toho sveta totálne zmätená. Kamarátka mi však vyjasnila niekoľko detailov a poslala mapu sveta. Myslím, že bola veľká chyba, že autorka pokladala za samozrejmé, že čitateľ bude už svet poznať z Griše a teda mala priložiť mapu sveta. Od tej 160 strany však začala celkom kvalitná akcia, bolo to lepšie a pomaly ma to začínalo baviť. Akčné scény a plánovanie opisuje autorka fakt perfektne. Opis vydlubnutia oka mi mierne nadvihol žalúdok. :D . 

Aj napriek tomu som sa však nedokázala veľmi dlho vžiť do deja a postáv. Prišlo mi, že autorka sa často nevedela rozhodnúť, aký vlastne charakter chce dať svojim postavám. Predovšetkým Nina mi liezla na nervy. Na to koľko toho zažila bola veľmi až bolestivo naivná, precitlivelá a hlúpa, kým v druhom dieli ju už vykreslili ako drsnú, drzú vojačku... rozhodne nie ako niekoho, kto by fňukal pri pohľade na arénu, v ktorej trestanci museli bojovať o život... a nie dosť sprostá na to, aby pri akcii random rozrazila dvere za ktorými sú stráže. S týmto aspektom som sa celkovo no... dosť bila. Postavy boli vykreslené občas príliš pubertiacky... hoci mentálne už dávno neboli (nemali byť) deti.

Druhý diel
Nakoniec ma to však v poslednej tretine úprimne pohltilo a skočila som hneď na dvojku, od ktorej som sa už neodtrhla. Zhltla som ju vyslovene za jeden deň. Autorka už mala jasnejšie, aké charaktery vlastne majú jej postavy mať, boli menej rozporuplné. Veľmi sa mi páčilo, že kniha mala svoju hĺbku, posolstvo, vyskytlo sa v nej niekoľko krásnych myšlienok a nenásilnou formou prezentovala témy, na ktoré narážame stále aj v reálnom živote. Inejiné príslovia, Matthiasove a Ninine debaty a úvahy o ich národoch... Prijatie jedinečnosti druhých ako dar a nie hrozbu. Zvláštne mi to pripomenulo nie len 2. svetovú vojnu, ale aj bežné odstrčenia, odsúdenia druhých, ktorých sa dopúšťame v našich životoch.

"Neprirodzené, dotieral hlas v jeho hlave. Nie, uťal ho Matthias, zázračné. "Uvedomuješ, že si práve velil svojej malej armáde grišov?" fučal Jesper... Uvedomoval si to. A bola to znepokojivá myšlienka. Skrz Jespera a Kuweja vládol mocou grišov. Napriek tomu si neprišiel poškvrnený ani poznamenaný. Spomenul si, čo mu Nina raz vykladala o tom, ako bol postavený Ľadový palác. Tvrdila, že to musí byť práca grišov, nie Djela. Ale čo ak je pravda oboje. Čo ak Djel pôsobí i skrz týchto ľudí. Neprirodzené. Ako ľahko mu to slovo prišlo na jazyk, aby odmietol to, čomu nerozumel, aby Ninu a ľudí ako ona zbavil ľudskosti. Ale čo ak sa za spravedlnosťou, ktorá ženie druskellov, skrýva niečo menej lichotivé? A čo ak to nie je strach a zloba, ale skrátka závisť? Ako môže človek usilovať slúžiť Djelovi, keď vidí, že sa božia moc a dary prejavujú skrz iných? Keď vie, že on sám také dary nikdy mať nebude?"

Ako postupoval príbeh, retrospektívne som spoznávala postavy a ich životné okolnosti, minulosť, čo ma predtým na nich otravovalo, som pochopila a prijala. 

Zaujímavé bolo, že Kaz mi vážne veľmi začal pripomínať Sherlocka Holmesa a kapitoly boli ukončované ako klasické detektívky, posledná veta kapitoly mala zmiasť čitateľa. Priznám sa, že sa mi to tak celkom nepáčilo, ale bolo to zaujímavé. Ďalším prekvapením bol pre mňa záver, ktorý mi pripomenul Remarqueho Čas žitia, čas umierania. Smrť s pocitom, že ste urobili to správne.

Finálne to bolo celkom fajn čítanie, za niektoré pekné myšlienky a kvalitnú akciu a plánovanie to stojí, aj keď ja sa k tomu už pravdepodobne nikdy nevrátim. Nešťastný začiatok mi naštrbil celkový dojem a aj keď ma druhý diel vážne bavil, tak dunno... Celkom by ma zaujímalo, kde dostala autorka námet na griše, lebo sa neviem dopátrať, kde som o tom už počula, aj keď sa mi to možno mieša s Gričskou čarodejnicou. :D
Prvý diel:

Druhý diel:

P.S.- Musím pochváliť slovenský preklad (prvý diel), český sa mi až tak nepáčil (druhý diel). Vyrušovali ma niektoré prekladateľské chyby v názvoch ako Big Bolliger, keď to mala byť prezývka. Alebo "most NIEČONEANGLICKÉbridge".
Sekce: